Busan bude mať novú doménu, na morskej hladine postaví prvé plávajúce mesto

Obyvatelia Busanu, druhého najväčšieho mesta v Južnej Kórei, sa čoskoro stanú svedkami budovania výnimočného a ambiciózneho stavebného projektu. 18. novembra podpísali Pusan, UN-Habitat (program OSN pre trvalo udržateľný rozvoj miest) a spoločnosť Oceanix dohodu o vybudovaní prvého prototypu trvalo udržateľného plávajúceho mesta.

Práve pobrežné mestá sú tie, ktoré ako prvé pociťujú negatíva klimatických zmien. Záplavy ničia infraštruktúry za miliardy dolárov a nútia milióny klimatických utečencov opúšťať svoje domovy. Dvaja z piatich ľudí na svete žijú v okruhu 100 km od pobrežia a až 90 % veľkých miest po celom svete je ohrozených stúpajúcou hladinou morí a oceánov. Vedci predpokladajú, že do roku 2100 sa hladina morí zvýši o jeden meter. Plávajúce mesto je koncipované ako infraštruktúra odolná voči povodniam, pretože reguluje svoju výšku zároveň s výškou hladiny mora. Produkuje vlastné potraviny, energiu, pitnú vodu s plne integrovanými systémami s nulovým odpadom.

„Udržateľné plávajúce mestá sú dôležitým bodom v našej stratégii na prispôsobenie meniacej sa klíme. Namiesto boja s vodou sa naučme žiť s ňou v súlade. Tešíme sa na riešenia založené na citlivom prístupe k prírode, vyplývajúce z konceptu plávajúcich miest. Busan je ideálnou voľbou pre postavenie prototypu,“ povedala výkonná riaditeľka UN-Habitat Maimunah Mohd Sharif.

Projekt bol prvýkrát predstavený na pôde OSN v roku 2019. Voľba padla práve na Busan pravdepodobne kvôli jeho polohe. Vďaka hlbokým pobrežným vodám a miernemu prílivu bolo možné vybudovať piaty najväčší kontajnerový prístav na svete a Busan sa stal dôležitým dopravným uzlom lodnej prepravy. V meste sa nachádza aj jeden z najväčších priemyselných komplexov v Južnej Kórei.

Cieľom je postaviť plávajúce mesto s rozlohou 75 hektárov, kde by mohlo plnohodnotne žiť 10 000 ľudí. Oceanix City je navrhnuté tak, aby sa časom organicky rozrastalo, transformovalo a prispôsobovalo sa potrebám obyvateľov. Mesto bude postavené z viacerých navzájom pospájaných modulárnych štvrtí s rozlohou 2 ha. Každá takáto štvrť bude mať do 300 obyvateľov, bude disponovať multifunkčnými priestormi na bývanie, prácu a voľnočasové aktivity. Budovy by mali mať 4 až 7 poschodí, aby vďaka nižšiemu ťažisku boli schopné odolať aj vetru o sile hurikánu.

Zoskupením šiestich štvrtí bude možné vytvoriť chránený centrálny prístav. Okolo okruhu budú rozmiestnené spoločenské, rekreačné a obchodné priestory pre čo najlepšiu občiansku vybavenosť. Obyvatelia sa môžu v meste pohybovať buď peši, alebo loďami.

Energiu si bude mesto vyrábať aj pomocou solárnych panelov, veterných turbín a vlnových konvertorov. Jedlo sa bude pestovať ako na povrchu mesta, tak i pod ním. Vďaka unikátnej technológii biorockových plávajúcich útesov bude možné efektívne pestovanie morských rias, ustríc, mušlí a hrebenatiek, ktoré budú slúžiť nielen ako potrava, ale budú aj čistiť vodu a urýchľovať regeneráciu ekosystému.

Pri stavbe všetkých modulov sa bez ohľadu na veľkosť budú uprednostňovať materiály z lokálnych zdrojov. Predovšetkým rýchlorastúci bambus, ktorý má šesťkrát väčšiu pevnosť v ťahu ako oceľ, nulovú uhlíkovú stopu a dá sa dopestovať v jednotlivých štvrtiach podľa potreby. Moduly môžu byť postavené na brehu a dotiahnuté po vode na ich finálne miesto. Znížia sa tým náklady na výstavbu. Spolu s nízkymi nákladmi na prenájom priestorov na hladine oceánu sa vytvára cenovo dostupný model bývania. Projekt by mohol byť dokončený do roku 2025.

Zdroj: unhabitat.org, oceanixcity.com