Recenzia: Scum’s Wish je drámou rozprávajúcou o opustenosti, prvej láske, sexualite a o tom, ako je v poriadku nemať odpovede na všetky otázky

Japonská dráma Scum’s Wish odkrýva príbeh dvoch stredoškolákov, ktorí sa vzťahom snažia preniesť cez ľudí, ktorých majú radi. Zamotajú sa však do spleti citov a vzájomných túžob.

Hanabi Yasuraoka (Miyu Yoshimoto) a Mugi Awaya (Dori Sakurada) pôsobia ako ideálny školský pár. Obaja sú populárni a zdá sa, že sa k sebe hodia. Avšak neznalí nepoznajú tajomstvo, ktoré dvojicu spája. Pár je zahľadený do niekoho iného a vzťah majú preto, aby naplnili svoju samotu. Hanabi sa od detstva páči rodinný priateľ Narumi Kanai (Kouki Mizuta) a Mugimu sa páči niekdajšia súkromná lektorka Akane Minagawa (Rina Aizawa). Jeden v druhom nachádzajú miesto, v ktorom odkladajú smútok z toho, že nemôžu byť s tými, ktorých majú radi, a kde ich poháňa fyzická intimita hnaná samotou. Na to, aby Hanabi a Mugi boli v spoločnom vzťahu, sa snažia dodržať tri zásady: 1) nesmú sa do seba zaľúbiť, 2) rozídu sa, ak sa jednému z nich podarí byť vo vzťahu so svojou láskou a 3) budú mať intímny pomer.

Dráma Scum’s Wish/Kuzu no Honkai bola natočená v roku 2017. Má 12 častí, každá má 25 minút, takže ide o drámu, ktorú, ak máte čas a náladu, dokážete pozrieť počas jedného dňa. Dráma vznikla na motívy rovnomennej mangy od Mengo Yokoyari. Dráma je komplikovaná vo všetkých smeroch a pohybuje sa na šteklivej a zrelej stránke, čo priznávam, že mi z času na čas spôsobovalo trochu nepríjemnosti. Nie preto, že by som bola prudérna, ale mala som pocit, že pozerám na ľahké porno (ako medzi mužom a ženou, tak medzi ženou a ženou). Zameriava sa na otázky, akými je prvá láska tínedžerskými očami, osamelosť a neopätovaná láska. Zobrazuje neistotu a trápnosť prvej lásky. Učí, ako nájsť samého seba a ukazuje, že je v poriadku nemať odpovede na všetky otázky. Akcie postáv boli z času na čas detinské, ale to neplatí o príbehu. Tento prístup spôsobil, že každá voľba, ktorú každá postava urobila, sa zdala logická a realistická. Hanabi bola postavou s mnohými vrstvami. Bola osamelá, preto s Mugim vytvorila vzťah naoko. Keď sa dozvedela o tajomstve Akane, uvedomila si, že je jej podobná, preto sa rozhodla nadviazať lesbický vzťah s najlepšou kamarátkou Sanae Ebato (Sarii Ikegami), ktorá ňou bola posadnutá. Až po tom, čo Hanabi vyzná Narumimu lásku, si uvedomí, kým sa chce stať. V prípade Mugiho divák veril, že je zaľúbený do tútorky a Hanabi využíval vo svoj prospech. Čo aj robil. Keď sa zdalo, že môže k Hanabi niečo cítiť, urobil razantný obrat a začínal si s inými dievčatami. Za tým stála túžba byť mužom, ktorý zmení Akane, ktorá je v podstate on sám.

Príbeh Akane a Narumiho bol mimoriadne zvláštny a nedokázala som sa s ním stotožniť. Akane je závislá na láske a sexe, nikdy predtým sa nezaľúbila. Narumi je milým a starostlivým mužom, ktorý budí zdanie dokonalosti. Jeho chybou je, že je do Akane tak veľmi zaľúbený, že je ochotný tolerovať všetko, len aby ju urobil šťastnou. Za zmienku stojí, že ani jedna postava mi nebola mimoriadne sympatická, ale bolo pekné vidieť rôznorodosť a perspektívy ich riešení prvej lásky. Záver bol pravdepodobne najlepší pre všetky postavy, ktoré sa v priebehu deja dozvedeli, kým sú a kým chcú byť. Aj keď sa priznám, že som bola trochu sklamaná. Hana a Mugi mali dojímavý záverečný moment, v ktorom boli konečne na mieste, kde mohli byť k sebe féroví, a na mieste, kde mohli byť jeden s druhým naplno, pretože v ich srdci bola úprimná láska a vzájomný rešpekt. Obaja boli oslobodení od vlastnej osobnej túžby a pripravení nájsť pravú lásku v druhých, ako ju našli k sebe (v mange má dvojica šťastný koniec). Hudba ladí s atmosférou príbehu. Vstupuje v správnom okamihu, aby vytvorila maximálny umelecký zážitok. Hlavní herci hrali postavy celkom dobre, niekomu takéto herectvo môže prekážať. Išlo väčšinou o neopozerané tváre. Veľkým lákadlom je často obsadzovaný Dori Sakurada, ktorý v takomto type drámy nesmie chýbať. Fascinujúca je hra farieb vždy, keď dôjde k vnútorným dialógom so silným dôrazom na červenú farbu a tlmené odtiene. Drámu by som nevyhnutne neodporúčala. Na odbúranie nudy to však stačí a ktovie, možno sa vám to zapáči. Na konci každej časti znela skladba Parallel Lines speváčky Sayuri. Drámu si s anglickými titulkami môžete pozrieť TU.