Recenzia: Born to be a Flower má podobu japonského spracovania Krásky a zvieraťa z reálneho života

Japonská dráma Born to be a Flower je akýmsi príbehom Krásky a zvieraťa v zmysle, že na to, aby človek našiel domov v tom druhom, je veľmi dôležitý najmä súzvuk sŕdc a duší.

Momo Tsukishima (Ishihara Satomi) je dcérou prestížnej rodiny zaoberajúcej sa ikebanou (kvetovým aranžovaním). Má dokonalý život s nádhernou tvárou, skvelú prácu a snúbenca, ktorého nadovšetko ľúbi. Dokonalý život sa začne rúcať, keď zistí, že jej vyvolený ju podvádza. Momo sa preto rozhodne ukončiť ich zasnúbenie a stratí sebavedomie. Vtedy do jej života vstúpi Naohito Kazama (Kazunobu Mineta), ktorý je obyčajným majiteľom obchodu s bicyklami. Ich príbehy sú odlišné, ale predsa len sa do seba zaľúbia.

Dráma Born to be a Flower/Takane no Hana vznikla v roku 2018. Má 10 častí, každá z nich trvá hodinu. Dráma bola natočená podľa pôvodného scenára. Na jej pozeranie som sa tešila po tom, čo som videla trailer. Bol tmavý, záhadný a zaujímavý. A keďže Satomi bola obsadená do hlavnej úlohy, vedela som, že túto drámu musím vidieť. Mám ju veľmi rada. A toto bola dráma, v ktorej jej Momo dostala najviac priestoru, takže Satomi mohla naplno predviesť svoj talent. Satomi si zahrala najstaršiu dcéru prestížnej rodiny. Keď v podstate pred oltárom nastane rozchod so snúbencom, Momo je na hranici zrútenia. Takto Momo žije šesť mesiacov. Kvôli tomu, čo sa stalo, je správanie Momo určitým spôsobom šialené, ale napriek tomu je roztomilá. Dokáže byť temperamentná, z toho dôvodu je Naohito pre ňu ten pravý. Naohito má prezývku Pu. Pu s hustou hrivou je pokojným majiteľom skromného obchodu s bicyklami. Vyznačuje sa priateľskosťou a vernosťou. Nedá sa opísať inak ako veľký milujúci medvedík. Je rovnováhou pre Momo, ktorú osloví svojou milotou. Po tom, čo sa celý život staral o svoju mamu, je zmätený, keď ju stratí. Vtedy mu do života príde Momo, ktorá mu obráti život naruby. Skutočne som si užívala dialógy medzi nimi, keďže im to spolu ladilo. Keď sú spolu, sú v dokonalej zhode. Momo si rada Pua doberá a vyťahuje ho z jeho ulity, kým Pu zas podporuje Momo spôsobom, na aký nie je zvyknutá. Pu rád číta knihy o psychológii, takže jej rozumie vďaka knihám. Vizuálna chémia medzi hercami nie je. Je to kráska a zviera na japonský spôsob, ale Satomi a Kazunobu hrali výborne a užívala som si to. Drámu sa oplatí pozerať hlavne kvôli nim.

Príbeh Momo a Pua je obklopený bizarnosťou bezohľadného sveta aranžovania kvetín, ktorý v skutočnom svete neexistuje a nemôže existovať. Ide o dysfunkčnú rodinu. Ľudia tu spriadajú plány a schémy spôsobmi, ktoré sa nazývajú telenovela, a záporné postavy vystupujú spôsobom, že vám to pripomína mangu, ale dráma nie je natočená podľa predlohy. Scenárista sa však inšpiroval mangami až príliš. Takže scény s rodinou Tsukishima sa môžete snažiť ignorovať alebo sa pokúsiť si ich užívať. Dráma celkovo predstavuje celkom nereálny svet. Užívala som si réžiu a estetickú stránku drámy. Výber záberov, paleta farieb a umelecké stvárnenie bolo viac ako priemerné. Plus má aj hudba. Dráma ukazuje vnútorný rast, keď sa človek naučí milovať samého seba, hrdinskosť priznať si, že niekoho ľúbime a pochopiť, že to neznamená byť slabý. Dráma sa mi páčila aj pre intenzívnu lásku medzi sestrami. Drámu odporúčam pre tých, ktorí si chcú oddýchnuť a prežiť kúsok sladkej lásky medzi hlavnými postavami. Povedzme si, čo sa hralo na záver. Bola to pieseň Love Me Tender od Elvisa Presleyho. Drámu si môžete pozrieť s anglickými titulkami TU.