Recenzia: Rich Man, Poor Woman patrí k japonským klasikám o láske medzi nedostupným riaditeľom a bláznivým dievčaťom

Simona Šramová
Film / TV
Foto: diversitymedia.jp

Mnohí poznajú úspešnú kórejskú verziu Rich Man z roku 2018, ale poďme sa pozrieť na jej japonskú predlohu z roku 2012 s Oguri Shunom a Ishiharou Satomi v hlavných úlohách.

29-ročný Toru Hyuga (Oguri Shun) je podnikateľom. Spočiatku sa z prostredia malej izby staral o webovú stránku. Jeho koníček sa neskôr stal niečím, čo začalo zarábať. Odišiel zo strednej školy a založil si softvérovú spoločnosť Next Innovation spoločne s kamarátom Kosuke Asahinom (Arata Iura). Spoločnosť sa stane úspešná a rýchlo rozvíjajúca sa. Každý mladý človek v nej túži pracovať. Toru má problém rozoznať tváre a nedokáže si zapamätať mená. Navyše hľadá svoju matku Chihiro Sawaki, aby mu vysvetlila, prečo ho ako malého opustila. V čase, keď je spoločnosť na vrchole úspechu, sa o nej dozvie Makoto Natsui (Ishihara Satomi), ktorá je v poslednom ročníku na Tokijskej univerzite a zháňa si prácu. Nedarí sa jej a je z toho nervózna. Jedného dňa číta v magazíne rozhovor s riaditeľom Next Innovation Toruom, ktorý sa jej zapáči na prvý pohľad a s ktorým sa kedysi dávno stretla. Preto si o ňom zháňa informácie a rozhodne sa prísť na pohovor. Počas pohovoru pred uchádzačov o pozíciu predstúpi Toru a prednáša im. Makoto sa vysmeje, ale ona sa nedá zastrašiť, čím ho zaujme. O to viac, keď sa predstaví menom jeho matky, čo naštartuje jeho zvedavosť a zmätok. Makoto zamestná, pretože má veľkú danosť: geniálnu pamäť. Všetko sa komplikuje, keď dvojica začne k sebe pociťovať lásku a jeho kamaráta pohlcuje ničivá žiarlivosť.

Dráma Ricchiman Puaman/Rich Man, Poor Woman patrí ku klasikám japonskej kinematografie. Natočená bola podľa pôvodného scenára v roku 2012. Má 11 častí, každá z nich má menej ako hodinu. Je to jedna zo snímok, ktoré sa nachádzajú v balíku, ktorý pozeráte, keď začínate so sledovaním japonských drám. Patrí k prvým, ktoré som videla a má špeciálne miesto v mojom srdci, ale v tejto recenzii dôjde k objektívnemu pohľadu. Názov drámy je zavádzajúci, nejde o príbeh modernej Popolušky. Ide o pár, ktorý si je profesijne blízky. On je CEO softvérovej spoločnosti, ona po ukončení Tokijskej univerzity a praxi v jeho firme pôsobí ako vedkyňa v miestnom laboratóriu. Takže rozhodne nejde o chudobné dievča.

Postava Oguriho Shuna, Toru, je príťažlivý génius do technológií, ktorého inteligencia je často ďaleko nad obyčajnými smrteľníkmi. O empatii sa musí učiť, je výbušný, chladný, neosobný, často až bolestivo úprimný. Shun sa do svojej postavy vložil a zobrazil ju dokonalo. Herec bol veľkým lákadlom drámy a mnohí hovoria, že zachránil drámu. Dej sa zaoberá budovaním spoločnosti, takže má skôr obchodnú zápletku, keď sledujeme pád firmy, naštartovanie inej, aby neskôr pôsobili zlúčené spolu. Toru je japonský Steve Jobs. Ale to by bola nuda, keby sa v príbehu riešil len biznis, takže je tam aj romantika, zobrazenie priateľstva a zrady. Satomi ako Makoto je Toruov opak. Je to empatická, krásna, roztomilá, priateľská a usmievavá žena, ktorá však spadla do tradičného japonského klišé. Ide o naivné dievča, ktoré sa zdá, že intelektom neoplýva a je len mužským doplnkom, a to je chyba scenáristu, pretože to, ako si Makoto dokáže všetko brilantne zapamätať, bol sľubný prvok. Dráma nezobrazuje, že má Makoto množstvo predností, ktoré môže ukázať, a to je škoda. Ale Satomi bola úžasná, miestami dokázala zatieniť aj svojho hereckého partnera. Satomi vytvorila so Shunom veľmi sympatickú a harmonickú dvojicu, ktorej to ladilo. Toru je tsundere muž. Snaží sa byť neosobný (aj k Makoto a blízkym priateľom), ale v hĺbke srdca je srdečný a láskavý. Láska medzi dvojicou prichádzala postupne. Významnú úlohu v dráme hrá Asahina. Ten robí dej svižnejším a zaujímavejším. Nie je to typická vedľajšia úloha, to by bola nuda. Zobrazuje, kam žiarlivosť a závisť môžu viesť, a počas pozerania drámy cítite zmiešané pocity. Ostatné postavy dopĺňali dej, ale pozornosť sa sústredila predovšetkým na túto trojicu.

Odporúčam drámu? Ak milujete Oguri Shuna alebo Ishiharu Satomi alebo nemáte čo robiť, toto je pre vás. Ak ste veľké romantické duše, skôr vám ulahodí kórejská verzia Rich Man z roku 2018, v japonskej verzii sa rieši skôr biznis. V dráme chýbajú scény, pri ktorých by ste sa zasmiali, skôr ide o smiešne scény, ktoré sú niekedy detinské, ale kto pozerá japonské drámy, si už zvykol. Drámou sprevádza speváčka miwa. Od nej znejú v dráme dve skladby. Titulnou je pieseň Hikari e a počas deja počuť pieseň Napa. Drámu si s anglickými titulkami môžete pozrieť TU. Pre obrovský úspech drámy vznikol v roku 2012 film Rich Man Poor Woman in New York s tými istými postavami a hercami. V dráme totiž dochádza k takmer dvojročnému odlúčeniu hlavných postáv kvôli práci a opätovnému stretnutiu. Film sleduje túto takmer dvojročnú medzeru, ktorú dráma preskočila. Tam znie pieseň od miwy Delight. Mrknite na krátke video s ukážkami z drámy.   

Diskuze
Pokud chcete přispět do diskuze, musíte se přihlásit.