Očarujúci The Rose a ich 2018 Paint it Rose Europe Tour v Budapešti [Report]

18:16 | 11.03.2018 Nana 674 1
Len pred pár dňami sa našej redakcii podarilo vďaka stránke My Music Taste dostať na koncert mladej začínajúcej kapely The Rose v Budapešti. Prečítajte si krátky report, ktorý sme si pre vás pripravili. 
The Rose
The Rose
Koncom roka 2017 nám prišiel do redakcie AsianStar email o pripravovanom koncerte mladej indie kapely The Rose, ktorá debutovala síce len v auguste 2017, no vďaka svojim dvom hitom si získala pozornosť obrovského množstva fanúšikov. V priebehu veľmi krátkeho času sa európskym fanúšikom podarilo vďaka stránke My Music Taste pritiahnuť skupinu až do piatich európskych miest, kde koncom februára odohrala koncerty. Skupina začínala s koncertom v Bruseli, kde hrala 16. februára, potom sa presunula do vzdialenej studenej Moskvy, kde vystúpila 18. februára, a na ďalší koncert sa dostala až po skoro päťdňovej prestávke, keď sa 23. februára predstavila v Istanbule, čím začala trojdňové šialenstvo, v priebehu ktorého navštívila tiež Londýn 24. februára a nakoniec 25. februára susednú Budapešť

Pre tých, ktorí nevedia, kapela The Rose debutovala 2. augusta 2017 so singlom Sorry a neskôr 31. októbra sa vrátila s druhým singlom s názvom Like We Used To. Pol roka po debute sa vydala na svoje prvé veľké turné, a to hneď do vzdialenej Európy, čo je pre rookie kapelu možno trošku neobvyklé. 


Vďaka stránke My Music Taste, ktorá pomáha organizovať koncerty rozličných interpretov, skupín či kapiel nielen v Európe, ale na celom svete sa The Rose dostali do Európy aj napriek tomu, že majú oficiálne vydané len dva single. Talentovaná kapela fungovala však ešte skôr, ako sa ich ujala spoločnosť J&Star Company, preto má na svojom konte o niečo viac vlastných skladieb, ktoré, bohužiaľ, neboli nikdy digitálne zaznamenané.

Hneď po tom, čo bolo turné kapely s názvom The Rose 2018 Paint it Rose Tour in Europe oficiálne potvrdené, nás stránka My Music Taste oslovila a ponúkla nám možnosť zúčastniť sa tejto výnimočnej udalosti. Keďže kapelu The Rose podporujem od ich debutu, dostala som spolu s redaktorkou Evčou príležitosť sa vo februári zúčastniť koncertu v Budapešti a povzbudiť mladú talentovanú kapelu na začiatku jej cesty.
 

24. február – Šialenstvo, ktoré začalo ešte pred koncertom

Do Budapešti sme sa rozhodli cestovať o deň skôr aj napriek tomu, že koncert sa konal až 25. februára vo večerných hodinách. Mrazivé počasie, ktoré zasiahlo celú strednú Európu, bolo pre nás šokujúce o to viac v Budapešti, ktorá je vďaka rovine veľmi veterná.
 
Prvá vec, ktorá nás zarazila ešte predtým než sme do vôbec Budapešti vyrazili, bola tá, že každá z nás mala pricestovať z iného mesta na inú stanicu v Budapešti, čo vzhľadom na to, že nik z nás predtým v Budapešti nebol, bolo celkom komplikované. Po troch dňoch strávených v Budapešti však musím povedať, že jednoduchšie postavené mesto som v živote nezažila a stratiť sa tu nedá, aj keby ste sa snažili. Čo ma však na tomto obrovskom meste zarazilo a musím priznať, že aj dosť sklamalo, bolo cestovanie mestskou hromadnou dopravou. V tomto prípade by som bola rada, keby ma niekto vopred upozornil na to, ako nelogicky to vymyslené majú, ale nebudem o tom hovoriť, pretože by som sa musela rozpísať aspoň na dve strany.
 
Po tom, čo sme sa našli (aj vďaka Google Maps), ubytovali sme sa v hosteli a po chvíľkovom oddychu sme sa vybrali na obhliadku večernej Budapešti. Bohužiaľ, nepríjemné ľadové počasie nás ďaleko nedostalo a z večernej prehliadky mesta bola len prehliadka fastfoodov a teplých miest, kde by sme sa zohriali pred ľadovým vetrom a snehom, ktorý v tú noc všade poletoval. Nervozita z nasledujúceho dňa panovala, preto sme sa vrátili na hostel a pomaly sa pripravovali na DEŇ D.

 


25. feburár – The Rose konečne dorazili do Budapešte

Dopoledne v den koncertu jsme věnovaly návštěvě některých nejznámějších a nejzajímavějších památek. I přes ukrutnou zimu jsme se pokochaly (stejně jako členové kapely, což jsme pak mohly vidět na jejich instagramu) centrem města a dále jsme se sešly s dalšími dvěma slečnami z Česka, které se na facebookové stránce fanklubu The Rose ohlásily, že také na koncert cestují. Osobně bych se ráda někdy vydala do Budapeště ještě jednou (samozřejmě při lepším počasí).
 
Dorazily jsme na místo koncertu, kde již byla velká fronta na obě dvě strany, čili řada pro VIP lístky a řada s fanoušky s General Tickets. Získaly jsme pořadové číslo a od milých fanynek náramky s růžičkami jako pozornost a papírový banner u příležitosti narozenin hlavního zpěváka + instrukce, kdy mu budeme zpívat narozeninovou píseň.

 

Od personálu My Music Taste jsme po menších komplikacích obdržely dva press pasy, díky kterým jsme mohly vejít do koncertní haly již po „TOP 10 fanoušcích“. Dobré dvě hodiny jsme tedy strávily na chodbě vedle koncertní haly, kde už skupina měla zvukovou zkoušku, takže jsme vlastně měly koncerty dva. Mezitím jsme se seznámily s fanynkami kolem nás a měly jsme možnost se podepsat do fotoknihy pro členy. Po nervózním a emočně vypjatém čekání jsme se dostaly do koncertní místnosti, a to hned do první řady mezi věrné fanynky z Německa, Nizozemí a Polska, které nám později sdělily, že s kapelou procestovaly celou Evropu. Všimly jsme si také, že skoro každá fanynka svírá v ruce buď kytici růží, plyšáka nebo dárkovou tašku. Na přední barikádu jsme zavěsily barevnou narozeninovou girlandu s nápisem Happy Birthday a za doprovodu známých popových hitů jsme nervózně čekaly na kapelu. Atmosféra „v kotli“ byla velmi přátelská a místo strkání se a padání slečen na zem, což se dělo na ostatních koncertech, které jsem absolvovala, padlo místo toho spousta „inside jokes (vtípků pro zasvěcené, pozn.red.)“  ohledně kapely.

Koncert sa začal skoro načas aj napriek tomu, že sme v narvanej sále čakali takmer hodinu. Zhodou okolností sme sa ocitli v hlúčiku zahraničných fanúšičok, z ktorých skoro ani jedna nevedela po maďarsky, no to nebolo prekážkou. Miesto úplne vpredu sme si vydobyli priamo pred basgitaristom Jaehyeongom, ktorý je zároveň visual skupiny, preto sme boli zvedavé, či chýry o charizme visual sú pravdivé alebo nie. A sú, čo sa nám v konečnom dôsledku potvrdilo. 

 

V momente stlmenia svetiel dav za nami začal hlasno burácať a na pódium pribehli štyria chlapci. Prvá vec, čo mi napadla, keď som ich videla stáť na tom malom pódiu, bola, že rozhodne nevyzerajú na svoj vek 23 – 25 rokov a aj napriek tomu, že som zvyknutá na to, že Kórejci vyzerajú vždy mladšie, v tomto prípade som ostala šokovaná. Prvá moja myšlienka bola, že tieto deti práve opustili základnú školu, z čoho po koncerte vznikol vtip: „Chlapčenská rocková kapela z kórejskej základky.“ Po pár minútach som si na tento neobvyklý jav zvykla a už mi to neprišlo tak zvláštne ako v prvý moment. 

Skupina celý koncert odštartovala so skladbou California, no zahrala všetky, ktoré má vo svojom obvyklom repertoári vrátane obľúbenej Beautiful Girl, ktorú spolu s Woosungom spievala celá sála. Pridali tiež Baby, prenádhernú I Love You, z ktorej človeku behal mráz po chrbte, OMG, ale aj Photographer, pred ktorou nás skupina naučila, čo máme kedy kričať. Svoje dva najväčšie hity Sorry a Like We Used To si nechali až na záver koncertu, čo pre fanúšikov, ktorí skupinu menej poznajú, bolo dlhé čakanie.
 
Keďže Woosung 25. februára oslavoval svoje 25. narodeniny, spolu s maďarskými fanúšikmi sme mu nezabudli zaspievať lámanou kórejčinou všetkým známe Saengil chukha hamnida, za čo sme boli Dojoonom pochválení. Jaehyeong mu počas nášho spievania pripravil malé prekvapenie v podobe narodeninovej torty, ktorú mu doniesol priamo na pódium s malou sviečkou, ktorá však zhasla skôr, ako sa dostala k Woosungovi. 


Vďaka perfektným miestam, ktoré sme si ukoristili, sa nám, samozrejme, podarilo nadviazať aký-taký očný kontakt s kapelou. Aj napriek tomu, že sme stáli len meter od Jaehyeonga, moje oči aj kamera patrili výhradne Woosungovi, ktorého som ešte pred koncertom nepovažovala za svojho biasa, a aj napriek tomu dvojhodinovému šialenstvu, ktoré som na koncerte prežila, ho za svojho biasa nepovažujem [alebo si to aspoň nahováram (poznámka od Evči: „LEŽ")]. Ak sa vám totiž doteraz zdalo, že vo videách flirtuje s kamerou, až to nie je únosné, to by ste mali zažiť, čo robí, keď stojí pred davom burácajúcich fanúšičok. Úsmevy, ktoré venoval nejednej fanúšičke, a kradmé pohľady ukradli aj moje srdce a ja som sa ešte pár dní po tom dostávala zo šoku, ktorý som prežila.
 
Keďže kapela nemá na konte viac než desať svojich skladieb, zažili sme si aj pár coverov, pričom medzi najkrajšie určite patril Thinking Out Loud od Eda Sheerana. Už po pár tónoch sa celé publikum ponorilo do ticha a užívalo si atmosféru, ktorú kapela vytvorila. Práve počas tejto pesničky sa stalo niečo, čo mi ostane v pamäti snáď navždy. Celé predné rady sa pomaly kmitali do rytmu, pričom ma Evča chytila okolo ruky a oprela si o mňa hlavu. Woosung sa počas toho na nás zadíval, venoval nám ten najkrajší úsmev, ktorému predchádzal začudovaný výraz, a vy môžete len hádať, čo si o nás v ten moment musel myslieť. Napriek všetkému musím priznať, že je to jeden z pre mňa najnezabudnuteľnejších momentov z celého koncertu (další poznámka: poslaly jsme mu trapný srdíčko, za což se budem smažit v pekle).

   
 
Okrem iného sme si zažli aj sľubované spevácke vystúpenie Hajoona a Jaehyeonga, ktorí inak robia len vedľajšie vokály, no presne, ako sľubovali, na koncerte sa postavili k mikrofónu ako speváci. Hajoon spolu s Woosungom nám predviedli Say Something vo verzii od Deana za pomocou Hajoonovho beatboxu. Jaehyeong s Dojoonom zaspievali --- pričom Dojoon vzal do ruky gitaru a postavil sa do stredu pódia.
 
Jedna vec ma však mrzí – aj napriek tomu, že sme stáli úplne vpredu, nemali sme takmer žiadny výhľad na Dojoona a Hajoona, ktorý sa celý čas skrýval za bicími. Ešte na záver by som chcela skritizovať skutočnosť, ktorá ma na celom koncerte sklamala asi najviac. Aj napriek tomu, že kapela je zdatná v angličtine, Maďarsko si zariadilo svojho vlastného tlmočníka, preto kapela prakticky celý čas hovorila po kórejsky a tlmočník to maďarským fanúšikom prekladal. Myslím si, že to od maďarskej organizácie nebolo celkom fér, pretože The Rose sa objavili len v pár krajinách Európy a dalo sa predpokladať, že sa koncertu zúčastní množstvo zahraničných fanúšikov, ktorí maďarsky nebudú rozumieť. Z toho, čo nám kapela hovorila, sme nerozumeli absolútne nič, a to ma skutočne mrzí.

Celý koncert sa však skončil úspešne a kapela nezabudla ani na encore, ktorý sme si ako burácajúci dav vydobyli. 

 
 

Na záver

Po koncertě jsme vyrazily ze sálu (s odhodláním naše rozpolcené emoce utopit v alkoholu) a potkaly jsme partu slečen (které měly stejný plán - jak poznat Čechy a Slováky...), se kterými jsme vyrazily do víru velkoměsta (skončily jsme opět v Burger Kingu). Zbytek noci jsme si sdělovaly osobní dojmy aneb brečely nad vzpomínkami na každý oční kontakt - a to jich bylo opravdu hodně.

Druhý den ráno jsme opustily náš krásný pokojík - ubytování bylo opravdu na pět hvězdiček, od milého personálu po levné a čisté prostory. Se zavazadly a srdcem rozedraným na milion kousků jsme se rozešly k nádraží vstříc naší dvou až devíti hodinové cestě.

Za zážitek jsem neskutečně vděčná. Chlapci (kromě toho že vypadají jak andělé na Zemi) jsou na fanoušky velmi milí a jsou k nim pozorní - v jednom okamžiku i Woosung na slečny, co stály vedle nás ukázal a anglicky s nimi prohodil pár slov, jelikož si je pamatoval z předchozích koncertů. Určitě ostatním doporučuji jim věnovat pozornost, už jen pro jejich chytlavý styl hudby a talent. Chci poděkovat MyMusicTaste, AsianStar týmu a hlavně Naně, která mi kapelu představila!

ZDROJ: Nana&Evča
FOTO: Nana

Diskuze

Momentálně nepodporujeme Internet Explorer 9