Sakura je po stáročia považovaná za symbol ženskosti a pominuteľnosti ľudského života

Simona Šramová
Kultura
Foto: japanjunky.com

Odroda čerešňového stromu kvitne každý rok v nádhernej, ale veľmi krátkej chvíli, hýriaca bielou alebo ružovou farbou. Patrí k starovekej a zásadnej súčasti japonskej kultúry.

Kvitnutie čerešne pílkatej (lat. Prunus serrulata) inak aj sakury je v Japonsku jedným z najdôležitejších kultúrnych a národných symbolov, ktorý môžete v množstve vidieť v anime, japonských drámach či filmoch. Je to aj krstné meno, ktoré nosí veľa Japoniek. Sakura vyrastá v miernom pásme a severnej časti východnej Ázie. Okrem Japonska ju možno nájsť aj v Číne, Južnej Kórei, Indii a mimo hraníc kontinentu, a to v Európe či Severnej Amerike. Pôvod stromov nie je úplne známy. O prvenstvo sa hlási Čína aj Južná Kórea. Všetky odrody čerešní prinášajú plody, výnimkou nie je ani sakura. Jej drobné ovocie sa nedá jesť. Ovocie však nie je to, čo sakuru preslávilo, ale sú to jej biele či ružové kvety, ktoré začínajú kvitnúť postupne celou krajinou v marci. Kvitnutie trvá len niekoľko týždňov, obyčajne posledné lupene opadávajú v máji. Rozkvitnuté kvety sakury nemajú dlhé trvanie, a to je dôvod, prečo sú tak dôležitým symbolom v Japonsku. Reprezentujú pominuteľnosť a dočasnosť, prirodzenosť ľudského života, keď sa človek narodí a zomrie. Kvety sakury sú nádherné a vibrujúce ako život, ale trvajú krátko. Z toho dôvodu sú symbolom smrteľnosti. Niektorí dodávajú, že sakura reprezentuje aj ženskú sexualitu a jej ženskosť. Výťažky a vône sakury možno nájsť v kozmetike v podobe pleťových masiek, balzamov na vlasy, opaľovacích krémov či mydla.  

V Japonsku je starodávnou tradíciou pozorovať kvitnutie sakúr. Kým zvyky a aktivity sa rokmi zmenili, pôvodný princíp udalosti ostal. Japonci si v tomto období berú dovolenky, deti majú v škole prázdniny. Rodiny, priatelia a kolegovia zvyknú usporiadať v parkoch pikniky s množstvom dobrého jedla a sake. Udalosť pozorovania rozkvitnutých sakúr sa volá hanami. Jej začiatky siahajú do éry Nara, začiatkom 8. storočia nášho letopočtu. Avšak objavujú sa historické pramene, ktoré zmieňujú rozkvitnuté sakury už v 3. storočí. Pôvodne udalosť kvitnutia sakúr naznačovala sezónu sadenia ryže. Ľudia verili, že ich bohovia kami žijú v stromoch, preto im prinášali obete. Veľmi veľkou súčasťou obradu bolo pitie sake. V ére Heian sa udalosť dostala medzi vyššiu vrstvu. Cisár Saga, ktorý vládol v rokoch 809 až 823, obľuboval oslavy pod rozkvitnutými sakurami. Časom sa na cisárskom dvore v Kyoto rozvinula tradícia kladenia jedla a voľne dostupného sake pod stromami sakury. Schádzali sa tu hudobníci a básnici, ktorí mohli prítomných zabávať a inšpirovať sa k tvorbe umenia v téme symbolu sakury. V tom období sa hanami stala zásadnou a neoddeliteľnou súčasťou tradície Japonska.

Oslavy rozkvitnutia sakúr boli do éry Edo výsadou len vyššej vrstvy obyvateľstva. Od 17. storočia nastala v Japonsku vojenská diktatúra, ktorá povzniesla cisára na symbol. S rastom vojenského zriadenia v krajine sa do popredia dostali samurajovia a ich štýl života. V období Edo bolo nariadené vysádzanie veľkých plôch sakurami, aby mohli obyvatelia hodovať a oslavovať pod stromami jari. Vo veľkej miere kvety sakury používala japonská vláda v období druhej svetovej vojny ako symbol patriotizmu a japonskej hrdosti. Propaganda označovala japonských vojakov ako kvety sakury. Malo to dva významy. Japonskí vojaci sa rozpŕchli ako lupene kvetov sakury po celom okolí alebo prežili nádherný, ale veľmi krátky život v mene cisára. V tomto duchu si samovražední kamikadze maľovali na lietadlá kvety sakury. Občas v rukách držali jej vetvičky. „Sakura, sakura“ bolo posledným vysielaním obkľúčených japonských síl na ostrove Peleliu, kde bojovali s 1. námornou pechotou USA a 81. armádnou pechotou do posledného muža. Vojaci symbolizovali mladosť, ktorú obetovali vlasti a cisárovi. Japonsko používalo sakuru aj ako symbol kolonizácie iných krajín. Vláda vysádzala stromy sakury na podrobenom území ako potvrdenie, že ide o japonské územie.

Sakura sa objavovala aj v umení. Jednoduchá maľba sakury na dreve pochádza z roku 1894 a namaľoval ju Yamada Shokei, ktorý pomohol založiť Japonskú spoločnosť umenia. Zobrazená sakura stojí v parku Maruyama v Gione, v regióne Kyoto. Maľba sa nachádza v ázijskej divízii knižnice budovy Kongresu v USA. Ďalšou maľbou na dreve je tá, ktorú namaľoval Kitao Shigemasa. Ukazuje tri ženy a jedného muža, ako si piknikom v parku Asukayama užívajú rozkvitnuté sakury v ére Edo. Vznik maľby sa datuje na roky 1772 až 1776. Sakura nie je len súčasťou malieb, ale aj hudby. Z éry Edo pochádza tradičná populárna japonská ľudová pieseň Sakura Sakura. Text piesne básnicky opisuje rozkvitnutie kvetov sakury a vyzýva poslucháča, aby sa na nádheru prišiel osobne pozrieť. Pieseň sa stala reprezentatívnou pre Japonsko a je hraná na medzinárodných stretnutiach. Tradične je hraná na bambusovej flaute zvanej shakuhachi.

Až do dnešného storočia má hanami veľkú tradíciu a je to udalosť spojená s oslavami po celej krajine. Dalo by sa povedať, že je populárnejšia než kedykoľvek predtým. Sakura začína ako prvá kvitnúť na ďalekom juhu v oblasti Okinawa. Postupne prechádza Japonskom, na záver kvitne v oblasti Hokkaido, najsevernejšej časti krajiny. Kvitnutie sakúr sa každý rok mení v závislosti od rôznych meteorologických meraní. Mnohé spoločnosti používajú pokročilé vedecké technológie, aby predpovedali, kedy sa tak udeje. Počas pikniku sa jedáva dango či bento a pije sa sake. A kde je najlepšie vidieť rozkvitnuté sakury? Trebárs v mestských parkoch v Tokiu, Osake či Kyoto. V Tokiu je to park Ueno neďaleko zoo a múzea či park Sumida. V Kyoto je to prírodný park Kasagiyama južne od mesta. Zaujímavé sú oblasti vedľa chrámov Todai-ji a Kofuku-ji či Kasuga, ktoré sú zapísané v svetovom kultúrnom dedičstve UNESCO a sú nádherné, aj keď práve nie je obdobie kvitnutia sakúr. V Osake je to trebárs Osaka EXPO park, ktorý sa hodí aj na športy.

Keďže až do éry Edo boli oslavy kvitnutia sakúr výsadou vyššej vrstvy, pochopiteľne mnoho sakúr možno vidieť v okolí zámkov. Väčšina z nich je dnes prístupná verejnosti. Najznámejšie lokality sú zámky Hirosaki a Himeji. Za osobitnú zmienku treba spomenúť Mount Yoshino v prefektúre Nara. Je to všeobecne považované za jedno z najkrajších miest pre pozorovanie rozkvitnutých sakúr. Niekedy sa tam môžete pozrieť v noci, keďže japonská vláda tam osadila osvetlenie. V okolí sa nachádza viac ako 30-tisíc čerešní, ktoré vedú k rozmanitým farbám a odtieňom. Sakury tu obvykle kvitnú v apríli. Možno sa na nádheru rozkvitnutých sakúr už čoskoro pôjdete pozrieť aj osobne a zažijete japonské tradičné oslavy príchodu jari. Určite to treba zažiť, pretože zmysel tejto čerešne nás učí, že všetci z nás sme kvety sakury.

Zdroj: japanjunky.com, nowithoutmypassport.com, thejapaneseshop.co.uk   

Diskuze
Pokud chcete přispět do diskuze, musíte se přihlásit.