Recenzia: Last Letter otvára tému samovraždy, súrodeneckých vzťahov a stratenej prvej lásky

Dojímavý japonský film Last Letter nie je pre každého. Ide o hĺbavý príbeh muža, ktorý po rokoch zistí, čo sa udialo jeho prvej láske, ktorá ako žena v strednom veku spáchala samovraždu.

Yuri Kishibeno (Takako Matsu) je žena v domácnosti. Žije s manželom (Hideaki Anno) a dvomi deťmi. Príbeh začína na pohrebe jej sestry, ktorá tu zanechala dcéru Ayumi (Suzu Hirose). Yuri sa so svojou neterou stretáva po veľmi dlhom čase. Ayumi stále odmieta prijať, že jej mama je mŕtva. Z toho dôvodu odmieta otvoriť list, ktorý jej mama zanechala. Yuri Kishibeno odpovie na pozvanie sestry na stretávku zo strednej školy tým, že sa tam objaví, aby všetkým oznámila, že jej sestra Misaki Tono nežije. Nie je schopná nič povedať, pretože si ju s ňou všetci pomýlia. Na stretávke stretne svoju prvú lásku Kyoshiro Otosaku (Masaharu Fukuyama), ktorý verí, že je jej sestra. Stal sa z neho spisovateľ. Vymenia si kontakt, keď raz Yuri dostane správu od Kyoshira: „Veríš, že som do teba stále zaľúbený?“   

Film Last Letter bol natočený v roku 2020. Ide o remake čínského filmu Last Letter, ktorý v roku 2018 režíroval ten istý režisér ako japonský remake. Pri spomienkach na mladosť a školské roky ako bezstarostní študenti si väčšina z nás povzdychne s nostalgiou alebo sa prikrčí nad hlúpymi chybami, ktoré sme vtedy urobili. Každý z nás v tom období prekračuje hranice detstva a stáva sa dospelým. A nepochybne, keď sa pozriete spätne na niektoré udalosti, ktoré boli dramatizované, s odstupom času už viete, že sa dali jednoducho vyriešiť. Film sa zameriava na obdobie zašlých stredoškolských čias, keď odráža premárnené možnosti protagonistov. Ide o melodrámu s uslzenou romantikou a jemným nádychom hĺbavých dialógov, takže obsahuje nudné momenty, preto nie je určená pre každého. Ak máte náladu na niečo svižné, toto nebude pre vás. Napriek tomu, že žijeme v období moderných technológií, hlavné postavy sa rozhodli písať si medzi sebou rukou písané listy. Prostredníctvom listov sa postavy a divák dozvedajú trpko-sladké príbehy z minulosti a časov na strednej škole. Autorom scenára je režisér filmu Shunji Iwai.  

Dej je zdanlivo nekomplikovaný. Vydatá knihovníčka Yuri Kishibeno sa zamotá do prípadu mylnej identity, keď na stredoškolskom stretnutí predstiera, že je jej zosnulá sestra Misaki Tono. Yuri vždy žila v tieni svojej sestry a prostredníctvom omylu sa stretáva so svojou prvou láskou, Kyoshirom Otosakom, ktorý si mylne myslí, že vidí jej sestru, a nasleduje podivná korešpondencia. Kyoshiro zaznamenal úspech vďaka svojej knihe o Misaki, do ktorej bol od prvého stretnutia zaľúbený. Nedokázal pochopiť, prečo si vzala iného muža. Yuri mu píše listy pod menom Misaki. Stalo sa, že listy začali na námet Yuri chodiť na adresu jej sestry, a tak si tieto listy čítali Ayumi a jej sesternica Soyoko Kishibeno. V záchvate nudy sa dievčatá rozhodnú mužovi písať. Spôsobí to nesúlad v rozprávaní Misaki kvôli dvojitému počtu listov, ktoré zrazu spisovateľ dostáva. Ide o príbeh realistických postáv, ktoré sa s vekom snažia zmieriť s minulosťou.

Film prináša autora mangy Neon Genesis Evangelion Hideaki Annoa, ktorý si zahral úlohu Yurinho manžela. Pichľavý tvorca mangy predviedol brilantné komediálne výkony, ale aj vážne okamihy, keď po prečítaní SMS, ktorú jeho manželka dostala, hodí mobil do vody, a tak dochádza k listovej komunikácii. Ostatní herci predviedli veľmi dobré herectvo, keď sa dej motá okolo postavy, ktorá je mŕtva. Prítomnosť sestry výrazne chýba. Yuri, ktorá sa po skončení školy so svojou sestrou odcudzila, teraz nadobúda vzťah s jej dcérou, ktorá sa nápadne podobá na jej zosnulú sestru. Suzu Hirose si vo filme zahrala dvojrolu Misaki a jej dcéry. Pre Moriho to platí tiež, keď hrá Yuri ako stredoškoláčku a neskôr ako jej dcéru. Tieto dievčatá majú vrúcny vzťah dvoch sesterníc, ktorý túžobne odráža chcený vzťah Yuri a jej sestry. Divák sa neubráni myšlienkam, čo by bolo, keby sa to a tamto stalo, a aký by bol vzťah dvoch sestier, keby sa to a tamto nestalo. Na filme je skvelé to, že tu nie je jedna ústredná postava. Každý v príbehu má vyvážené miesto a priestor. Každý je ústrednou postavou, ale svet sa netočí len okolo nich.

Ide o očarujúci príbeh o životných paradoxoch, ktorý sa zameriava na radosti a starosti súrodeneckých vzťahov a nostalgické spomienky na detstvo. Príbeh je o stratenej láske, dávnych časoch a spomienok na človeka, ktorý svojím nečakaným odchodom vryl do sŕdc tých, ktorí ostali, dieru. Téma samovraždy sa začína v japonských dielach objavovať často, v čom vidím veľký posun, keďže táto téma je v Japonsku naďalej tabu. Aj vo filme ako oficiálna smrť bola uvedená ťažká choroba. Ako už bolo napísané na začiatku, ide o remake čínskeho filmu Last Letter, ktorého príbeh sa odohrával v Šanghaji. Iwai sa však chcel vrátiť ku svojim japonským koreňom, preto vznikol tento film. Ide o pomalý film s trpko-sladkými momentmi, ktorý skončí realisticky, keď postavy konečne nájdu pokoj v duši. Určite odporúčam. Tradične si povedzme pieseň, ktorá znela na záver filmu. Ide o skladbu Kaeru no Uta speváčky Nany Mori. Film si s anglickými titulkami môžete pozrieť TU.