V zo skupiny BTS by chcel vytvoriť takú úžasnú pieseň, ktorá by bola nadčasová

Pre magazín GQ Korea člen skupiny BTS V porozprával o túžbe rozprávať sa s fanúšikmi, vášni pre fotenie klasickým fotoaparátom, hraní na trúbke, o tom, ako by chcel stretnúť starovekých európskych bohov, a venoval pár slov aj svojmu milovanému psíkovi.

V je členom, ktorý je známy rozhovormi s fanúšikmi na Weverse. Akú energiu mu dáva online spojenie s fanúšikmi? „Nedávno som nemal toľko možností byť online ako predtým. Bol som z toho tak zúfalý, že som si potreboval písať s fanúšikmi, aby som mal pocit, že som nažive a dýcham. Nemohol som vidieť fanúšikov a veľmi mi chýbali. Chcel som byť s nimi a toto bola jediná možnosť, ako som s nimi mohol tráviť čas.“ Byť v kontakte s fanúšikmi je pre V-ho dôležité. „Áno. Keď som si chcel prečítať správy od fanúšikov, myslel som pri tom, že títo ľudia sú živé bytosti a nie kyborgovia, pretože bolo obdobie, keď som si kládol otázku, či títo ľudia skutočne žijú v skutočnom svete. Naozaj je okolo mňa toľko ARMY? Začítal som sa do správ a komentárov na Weverse plných srdečnosti a povedal som si: ‘Ach, ARMYs vôbec nie sú roboti,’“ zasmial sa V. Donedávna tvrdil, že podľa testu osobnosti MBTI je ENFP, čo zmenil na INFP. Ovplyvnilo to, že je introvert, jeho prácu na vlastných piesňach? „Viem o sebe, že potrebujem veľa času na prácu. Zapisujem si myšlienky do notesu, ale aby som s nimi niečo robil, potrebujem aspoň tri mesiace. Mali sme veľa príprav, takže som veľa nespal, nie ešte, aby som pracoval na sólo veciach. Na malý moment som to odložil. Keď budem mať čas pre seba, budem na mixtape pracovať nonstop.“

Existuje niečo na jeho zozname, čo by chcel ako umelec naplniť? „Hmm…(veľmi dlhá chvíľa zamyslenia) často premýšľam, že by som rád napísal skutočne dobrú pieseň. Ten druh piesne, na ktorý by som bol hrdý pred všetkými, či už je to pred ARMYs, ľuďmi, ktorých poznám, hocikým. Keď sa vraciam k skladbe, ktorú som napísal pred chvíľou, a zistím, že jej niečo chýba, zmažem ju. Neexistuje veľa skladieb, ktoré tento proces zvládli. Moje myšlienky a pocity sa často menia, rovnako sa menia aj moje texty a hudba. V určitom okamihu som si uvedomil, že tento cyklus možno nikdy neskončí, takže mojím konečným želaním by bolo zachovať skladbu, ktorá by bola považovaná za skvelú podľa akéhokoľvek štandardu. Možno niečo ako klasická hudba. Tá nikdy neprestane byť trendová.“ Čo si myslí, že je jeho podstata, niečo, čo je v štýle V-ho, čo potrebuje, aby vytvoril nadčasovú pieseň? Možno časť seba, ktorú nikdy nechce stratiť? „Nikdy nechcem stratiť svoje zásady. Viem, že je nemožné vždy robiť správnu vec, ale pre mňa je veľmi dôležité konať všetko so cťou. Nerád by som bol súčasťou nejakej situácie, kde by bola ohrozená moja česť. Či už vystupujem na pódiu, pracujem na svojej hudbe alebo sa len predstavujem, moja sebadôvera vychádza z čistého svedomia a pocitu integrity. Verím, že takto sa môže človek vydať na správnu cestu.“

V v úzadí pracuje ešte usilovnejšie, aby sa stal odvážnejším a sebavedomejším. Keď mala vyjsť pieseň Butter, veľmi sa na ňu pripravoval, pretože bol frustrovaný z toho, ako nemohol utrafiť dostatočne vysoké tóny. Bolo to náročné obdobie, ale nerobil žiadne kompromisy. „Podarilo sa mi nahrať túto pieseň, ale ako viete, naše pesničky dokážu obsahovať skutočne vysoké tóny. Mám stredný a nízky hlasový rozsah ako väčšina. Kvôli tomu som musel pracovať usilovnejšie ako ostatní členovia, aby som mohol túto pieseň zaspievať. Nie je dôvod, aby som išiel na pódium, ak to neviem dobre zaspievať. Musel som trénovať svoje vokály a vysoké tóny v prípade piesne Butter viac ako na iných skladbách. Ale usilovnou prácou sa to dalo.“ Zdá sa, že ho poháňa veľká dávka vnútornej sily. „Áno. Mám tendenciu sa povzbudzovať. Keď sú členovia môjho tímu schopní niečo dosiahnuť ľahko, som presvedčený, že ich musím dobehnúť, aj keď výsledný efekt nedosahuje ich úroveň. Myslím, že členovia môjho tímu ma ženú vpred.“ Stále veľa fotí? „V podstate nie, doteraz nebolo veľmi kam cestovať. Fotil som v zámorí, pretože ma fascinovala všeobecná atmosféra a chcel som zachytiť to, čo som dovtedy videl len na internete. Rád robím takéto veci.“ Aká scenéria sa mu zdá veľmi pekná? „Ako trvalo devätnásť minút, kým zapadlo slnko! Devätnásť minút a pár sekúnd. Keď som videl, ako slnko začína zapadať, pomyslel som si, že by som to mal zachytiť. Nastavil som si hodinky a za necelých dvadsať minút sa zotmelo. Myslím, že mám radšej západy slnka ako východy. Vždy hovorím svojmu manažérovi, že by som chcel vidieť západ slnka a ísť domov. Ak to môžem vidieť, môžem šťastne ukončiť svoj deň. Tých devätnásť minút, kým slnko zapadlo, som nemohol byť šťastnejší.“

Okrem fotenia fotoaparátom sa V učí hrať na trúbku. Keď bol mladší, hral na saxofón. Zdá sa, ako keby sa V zaujímal o klasickú hudbu. „Myslím, že som blázon pre sentiment. Som trošku sentimentálny (smiech). Som jednoduchý, pokiaľ ide o oblečenie, ktoré nosím, starožitnosti, ktoré sa mi páčia, alebo umenie, ktoré ma baví. Vždy, keď niečo z toho vidím, pomyslím si: ‘Páni, z tohto mám husiu kožu.’ Alebo: ‘Toto je naozaj dojemné.’ Alebo: ‘Je to úžasné a skvelé.’ Inšpiruje ma to. Poviem si, že sa pokúsim byť taký istý a pýtam sa, prečo moja hra na trúbku znie inak ako ich. Keď vidím obraz, pomyslím si, že chcem maľovať tiež. Ale na konci dňa si myslím, že by som to všetko len sledoval a pozoroval,“ zasmial sa V. Aké to je fotiť klasickým fotoaparátom s filmom? „Nie je to tak náročné, ako sa naučiť hrať na hudobný nástroj. Ukázalo sa, že musíte trénovať aspoň dva alebo tri roky, kým môžete hrať čokoľvek dostatočne dobre. A tá priepasť, ktorú musím prekročiť, aby som slušne dokázal zahrať hudobné kúsky, ktoré chcem, sa zdá byť príliš veľká. Kreslenie je výzvou samo o sebe, ale robiť to dostatočne dobre sa zdá byť rovnako náročné, ako si vziať do ruky hudobný nástroj. Myslím, že sa doma budem hrať s kreslením a hudobnými nástrojmi. Stále ma to baví.“

Existuje niekto, koho by V chcel stretnúť, keby sa mohol vrátiť v čase? „Chcel by som vidieť postavy z gréckej alebo rímskej mytológie. Ako napríklad Dia alebo Poseidona. Rád by som sa stretol s bohmi z toho obdobia. Vy nie ste zvedaví? Keď som bol malý, čítal som ich príbehy, takže som zvedavý, či bol Zeus skutočne taký silný a či Afrodita bola taká krásna. Nikdy neviete, možno Zeus nebol taký mocný. Predstavy sa môžu líšiť od reality.“ Ak by niekomu napísal pohľadnicu, bol by to jeho psík Yeontan. Ako by list napísal, aby mu Tan rozumel? „Čo poviete na ‘haf haf haf’? (smiech) Tan mal ťažký život. Vždy mal zdravotné problémy. Nemôže dobre dýchať, pretože má veľmi malé dýchacie cesty a pri troche behu omdlieva, takže minulý rok musel podstúpiť dve operácie, ale neúspešne… musí sa spoliehať na lieky. Chcem mu napísať: ‘Ďakujem, že znášaš bolesť, nevzdávaš sa a ostávaš nažive, aj keď to pre teba musí byť veľmi ťažké. Dúfam, že spolu vytvoríme ešte mnoho šťastných spomienok na celý život. Chcem nás všetkých vidieť vyrásť.“ Bolo by pekné, keby sme rozumeli, čo hovoria naši domáci miláčikovia, však? „Poslednú dobu neje dobre. Chcel by jesť len sladkosti, ale to nie je dobré. Je tak tvrdohlavý,“ povzdychol si na záver V.

Zdroj: gq.com.au